5. marca 1953 zomiera Jozef Stalin. V dôsledku zmien vo vedení Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) sa začína proces premien v ZSSR a krajinách východného bloku.

   V Berlíne a ostatných mestách NDR v júni 1953 vypuká krvavo potlačené povstanie, v Plzni vychádza na ulice niekoľko tisíc robotníkov. Výsledkom sú zrážky s vojskom a milíciou. V Maďarsku, kde systém perzekúcií bol jedným z najbrutálnejších, sa premiérom stáva liberálny komunista Imre Nagy. Politickí väzni získavajú slobodu, spomaľuje sa tempo kolektivizácie poľnohospodárstva. V roku 1955 sa zase však ujali slova protivníci reforiem a Nagy bol odstránený z funkcie a komunistickej strany.

   Udalosti a nálady v Poľsku výrazne ovplyvňuje zverejnenie tajomstiev Úradu bezpečnosti. Na vlnách Rádia Slobodná Európa ich odhaľuje Józef Światło — vysoký dôstojník bezpečnosti, ktorý utiekol na Západ. V decembri 1953 bolo zrušené Ministerstvo verejnej bezpečnosti. Władysław Gomułka, komunistický funkcionár, v minulosti obžalovaný z pravicovo-nacionalistickej úchylky, bol prepustený z väzenia.

   14. februára 1956 na 20. zjazde KSSZ v Moskve kritizuje Nikita Chruščov v tajnom referáte stalinské metódy vládnutia. Následne 12. marca zomiera stalinistický vodca Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZPR) — Bolesław Bierut. Jeho nástupcom sa stal Edward Ochab.

   Všetky tieto udalosti vzbudili v poľskej a maďarskej spoločnosti nádeje na zlepšenie existenčných podmienok, demokratizáciu a väčšiu národnú nezávislosť.