V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa poľská opozícia odvoláva na oslobodenecké tradície roku 1956. V samizdate vychádzajú početné knihy a články venované udalostiam v Poznani a v Maďarsku.

Ákos Engelmayer:

   Zvolil som slobodu v Poľsku v roku 1961 a po prekonaní rozličných ťažkostí sa mi vďaka žene podarilo zostať. Mohol som doštudovať a snažil som sa byť sprostredkovateľom medzi poľskými a maďarskými intelektuálmi [...], a neskôr medzi poľskými a maďarskými disidentmi. [...] Opozícia v sedemdesiatych rokoch, a neskôr Solidarita, sa vedome hlásili k tradíciám roku 1956 v Maďarsku. Tejto téme bolo venovaných veľmi veľa publikácií a kníh. Samotný Dziennik węgierski (Maďarský denník) Wiktora Woroszylského vyšiel v rokoch 1976-1989 v siedmich rôznych vydaniach.

Idea roku 1956 navzájom zblížila maďarských a poľských disidentov. V roku 1986 sa v obci Podkowa Leśna [pri Varšave] objavila prvá tabuľa, venovaná pamiatke padlých a zavraždených počas maďarského povstania. Stalo sa to ešte skôr ako v Maďarsku. V Poľsku vyšlo viac knižných publikácií [na túto tému] ako v Maďarsku.