28. júna — 80 percent zamestnancov Cegielského závodov (ZiSPO) v Poznani nepristupuje k práci. Robotníci vytvárajú sprievod, po ceste sa k nim pripájajú zamestnanci ostatných poznanských závodov a náhodní okoloidúci. Protestujúci žiadajú: odvolanie nespravodlivých pracovných noriem, zníženie cien a zvýšenie platov. Okolo 8.00 hod. sa začína stotisícová demonštrácia na Stalinovom nám. (dnes Mickiewiczovo nám.). Demonštranti čakajú na zástupcov štátnych orgánov.

Kazimierz Kaniewski (robotník ZiSPO):

   Keby prišiel niekto zo zástupcov mestských orgánov alebo zo strany a povedal hoci aj: „dobrý deň, my sa telexom alebo nejakou inou cestou spojíme s Varšavou a dáme vám odpoveď”. Ľudia tam však stáli dve hodiny a nikto neprišiel.

Edmund Taszer (predseda Podnikového výboru ZiSPO):

   Objavovali sa rôzne heslá, niekto intonoval Bože, čo si Poľsko, iní spievali Srdečná Matka…, ďalší skandovali: „Chceme chlieb! Slobodu!”. [...]

   Napätie však rástlo z minúty na minútu, niekto z davu kričal, že delegácia podniku bola zadržaná a nachádza sa vo väzení na Młyńskej ul. alebo na Úrade bezpečnosti na Kochanowského. Začal som vtedy kričať, že to nie je pravda, sme s vami — ale v tomto napätí a pri takýchto emóciách to počul len málokto. Časť ľudí tak odišla na Młyńsku ul., ostatní na Kochanowského.