26.-27. októbra. Hoci Ernő Gerő odstúpil, povstanie sa rozširuje na iné miesta. Jednotky maďarskej armády prechádzajú na stranu povstalcov. Komunistický systém v Maďarsku prestáva existovať, rozpadáva sa strana.

28. októbra. Premiér Imre Nagy vyhlasuje povstanie za národnú a demokratickú revolúciu a ohlasuje zrušenie AVH (Štátnej bezpečnosti).

30. októbra. V noci prichádza do Budapešti sovietska delegácia a rokuje o stiahnutí vojsk. Sovieti súčasne potajomky pripravujú ďalší ozbrojený útok.

Ákos Engelmayer (študent maturitného ročníka):

   Neďaleko môjho domu, na nám. Szena, sa zhromaždili mladí povstalci. Pripojil som sa k ním.

   Museli sme získať zbrane proti sovietskym tankom — fľaše s benzínom. Benzín nám dával predavač v drogérii, nechali sme mu potvrdenie. Potom som chodil po bytoch v predvojnovom obytnom dome a žiadal som o fľaše. V každom byte sa tlačilo niekoľko rodín. Spomínam si na ženu s tromi deťmi, vládol tam obrovský nedostatok. Žena s plačom vylievala do vane paradajkový džús, ktorý urobila na zimu a dávala mi prázdne fľaše.

Marian Bielicki (novinár):

   Po súmraku prichádzame do domu, v ktorom mame byť ubytovaní. [...] Šedivá staršia pani z prvého poschodia sa dozvedela o návšteve Poliakov a pozýva nás k sebe na čaj.

Staršia pani hovorí: „Nikto neodovzdá zbraň, pokiaľ nebude isté, že budú stiahnuté sovietske vojská. Hovoria tak všetci, komunisti a nekomunisti. [...] To sú záležitosti Maďarov a len Maďari si ich môžu medzi sebou vyriešiť.

   [...] Za oknami, v tme naplnenej októbrovým vzduchom tárajú samopaly, nariekajú serie guľometov, hlucho stená zem ozvenou kanónových striel. Budapešť bojuje, Budapešť krváca, Budapešť nepozná pokojnú noc.